Přijela k nám pouť! Pojďte se podívat! Moloko si prišlo zlepšiť reputáciu po letnej (vraj zlým technickým zabezpečením spôsobenej) blamáži na festivale Planet Roxy. Rovnaký team ľudí na čele s Davidom “Smackom” (Smažkom?) Urbanom urobil prvý krok správnym smerom, keď namiesto sterilnej hokejovej arény prenajal radšej veľký ale predsa útulný sál Lucerny, mekku všetkých pražských maturantov.

Večer však pre mňa začal oproti cez ulicu. V priestoroch čitárne Unijazz totiž kamarát Marek slávnostne otváral tamizdatovský obchod s cédéčkami. Víno, pivo za 15, za dvomi diskmenmi a mixpultom DJ Shop Assistant, kopa dobrej a ešte väčšia kopa neznámej hudby a veľa ľudí nasiaknutých kultúrou. Príjemné. O niečo menej príjemné už bolo hodinové poposúvanie sa v dave Moloka chtivých fanúšikov smerom ku vchodu do vypredanej Lucerny. Do vnútra sme sa dostali až keď predskokani finišovali. Dvaja páni s pivným bruchom stáli za veľkou stenou audiotechniky, stláčali a otáčali gombíky a z reproduktorov sa valilo čosi veľmi veľmi vzdialene pripomínajúce albumovú tvorbu Gus Gus. Do toho viac voľne performujú než spievajú 80’s-like slečna a do pol pása odhalený pivár v nohaviciach s flitrami. Ľudia sa však skvelo bavili, aj keď možno tí s chemicky zovretými čeľusťami o niečo viac. Časy, keď 9 či 10 členná živá zostava udiveným intošom predvádzala ako rôzne sa naučila za dlhých polárnych nocí na Islande ohýbať zvuky a melódie sú dávno preč. Tak prečo si s chuťou nezatancovať na ich súčasnú masovejšie zameranú produkciu? Okolo ôsmej prenechali priestor zvukárom a tí po krátkom intermezze zase hlavnej hviezde večera.

Na pódiu sa postupne objavili basák, gitarista, dvaja klávesáci, bubeník a samozrejme speváčka Roisin Murphy. To, že bola na rozdiel od veľmi civilne vyzerajúceho zvyšku kapely pri výbere svojho koncertného outfitu silne inšpirovaná (opäť) osemdesiatymi rokmi snáď netreba pripomínať. Na pódiu sa aj prezliekala, takže sme mohli obdivovať jej vysoké lodičky, čierne šaty, zlatý trblietavý plášť, námornícku čiapku, lesklé čižmy, kožušinový límec, škrabošku a veľa ďalších módnych doplnkov as seen in your local boutique. S výzorom aj výrazom krčmovej dámy sa prisala k mikrofónu a svojim neskutočne charizmatickým hlasom odspievala skoro dve hodiny trvajúci koncert. Moloko predviedlo štandartný mix pesničiek z posledného albumu prekladaný najväčšími hitmi ich predošlej tvorby tak, ako sme pri hviezdach tejto žiarivosti zvyknutí. Publikum na parkete aj na balkónoch sa z pôvodného pískaním prejavovaného nadšenia rýchlo posunulo k veselému tancu a schladilo sa až pri pokojnejšie ladených prídavkoch. K najlepším chvíľam určite patrí Roisin stojaca na zábradlí pred pódiom naťahujúca mikrofón k celému davu ľudí s rukami nad hlavou alebo klávesák naboso tancujúci na svojom fender piane. Oh, osemdesiate roky museli byť jedna veľká zábava. Za tónov posledného z prídavkov sme sa vybrali smerom domov a ja si doteraz spievam, že Time is Now. Reparát sa podaril, tešíme sa nabudúce.