Každá poriadna recenzia Bark Psychosis musí spomenúť, že boli prvou kapelou označenou ako post-rock, čím si vzájomne s vynálezcom tohto pojmu, kritikom Simonom Reynoldsom (Mojo mag), zaručili nesmteľnosť v hudobných encyklopédiách (kapitola zabudnuté progresívne kapely). V zdanlivom tieni tejto nálepky sa skrýva samotná hudba, pri ktorej siahodlhom opise jej magických atmosfér, štruktúr a postupov opúšťajúcich tradičné formy, je istejšie ostať pri čarovnom: post-rock. Napokon, už na začiatku svojej krátkej kariéry, na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, ukázali smer, ktorým sa budú uberať experimentálnejšie ladené kapely, v období singla All Different Things ('89) zneli ako Mogwai o pekných pár rokov neskôr. Vrcholom tejto etapy bol dvadsaťjedenminútový ambientný opus Scum ('92), všetky ďalšie podstatné momenty kapely sú zachytené na kompilácii Independency ('94). Tým majstrovským dielom, bol však debut Hex ('94), ktorého zdĺhavé nahrávanie viedlo k rozpadu kapely. Preto sa prekvapujúce správy o novom albume po takmer desiatich rokoch nečinnosti a následné niekoľkonásobné posúvanie termínu jeho vydania javili ako nečakané (z rovnakej kategórie ako nový My Bloody Valentine). Album síce nesie meno Bark Psychosis, no je to viac-menej sólový projekt šéfa pôvodného obsadenia kapely Grahama Suttona, ktorý priamo nadväzuje na debutový Hex a k celkovému modernejšiemu soundu pridáva skúsenosti s elektronickým projektom Boymerang.

Úvodná From What Is Said To When It's Read síce ešte pripomína snívanie s 'dávnymi' Slowdive, no hneď ďalšia v poradí Black Meat popiera akékoľvek návraty do minulosti. K pulzujúcej base a citlivým perkusiám sa pridávajú rozmanité vrstvy zvukov - gitary či klávesy sú spracované presne tak, aby nezneli ako obyčajné gitary a klávesy, všetko je roztiahnuté do priestoru, v ktorom sa vyníma spievajúca trúbka. Typický šepkajúci vokál dokresľuje nočnú atmosféru, keď prázdne ulice sú ponorené do tmy - Miss Abuse drží celý čas v napätí, podvedome očakávate nejaký prekvapujúci moment, ktorý v postupnom budovaní hypnotických zvukov nakoniec príde. Za tento kúsok by sa napríklad takí Massive Attack určite nehambili. Codename Dustsucker v porovnaní s minulosťou obohacuje častejšie využívanie ženských vokálov, so zmenov pomerov v kapele sa tiež zmenila pozícia basy ako nástroja, oproti Hexu ostáva častejšie v ústraní. Ozajstným prínosom je najmä prítomnosť Lee Harisa, bývalého člena Talk Talk, takže príbuznosť Bark Psychosis a Talk Talk je teraz ešte evidentnejšia. Jeho zmysel pre rytmus je azda najviac cítiť v nádhernej Shapeshifting, melancholický vrchol albumu odkazjúci práve na Harrisovu domovskú kapelu. Na pozadí rytmického základu ostávajú klávesy podfarbujúce jemný ženský vokál, postupne sa pridávajú ďalšie nástroje, až skladba vrcholí emotívnym gitarovým hlukovým 'sólom'. Záverečný fade-out v podobe ambientnej Rose znamená konečné ukľudnenie, pokojný koniec päťdesiatminútového snívania. Tak ako u Talk Talk je Laughing Stock dvojičkou Spirit fo Eden, podobne Codename Dustsucker dopĺňa Hex, hoci vo svojej dobe nepôsobí rovnako prevratne, prináša rovnako kvalitnú hudbu, ktorá určite stojí za povšimnutie. Hudbu, v ktorej je ticho rovnako dôležité ako hluk a kde každá nota má svoje miesto. Tých desať rokov čakania nakoniec stálo za to.