Mestečko Wigan je celkom schopný zapadákov, kde ozaj nie je čo robiť, a tak si mladý Richard Ashcroft popri cestovaní v čase, prevteľovaní sa do kože zvierat a pravidelnom prísune všetkých psychedelík, vysníval Verve. A skutočnosť od snov nebola ďaleko - prvý koncert v Londýne a hneď zmluva vo vrecku. Nejaký ten rok spoločného hrania síce už mali za sebou, no skladby ešte fungovali v podobe mnohominútových jamov, takže skúsený producent John Lecklie mal za úlohu len ich skrátiť do 'prijateľnej' podoby. Debutový singel All In The Mind právom zaujal, na britskej indie-scéne práve doznievala éra shoegazing vs. madchester a Suede boli zatiaľ ešte zavretí v garáži. Štýlom echo na gitarách a hlava v oblakoch (a Ashcroft ešte vyššie) sa dajú opísať všetky rané single, podobne aj prvý album A Storm In a Heaven ('93), ktorý znel ako 'The Doors doing hot-knives in the kitchen with The Stone Roses at Spiritualized's house-chilling party' (časopis Vox). Po následnom vyčerpávajúcom americkom turné sa kapela rozhodla posunúť hudbu do trochu iných sfér. Najprv ale kvôli sporom so slávnym labelom Verve boli nútení urobiť niečo s názvom, tak radšej k názvu pridali 'The', hoci koketovali s celkom sympatickou myšlienkou vydať nový album ako Verv - Droping E For America. To É-čko si teda ponechali, najviac je ho cítiť niekde v polovici albumu nazvaného A Nothern Soul ('95). Oproti debutu bol oveľa viac pesničkovejší, prevažovali tradičné skladby so silnou melódiou a kapela svoj zvuk, čo je zjavné najma na singloch, priblížila k aktuálnemu britpopovému.

Čaro kapely chvalabohu ostalo neporušené a tak This Is Music v pohodičke prečúra ktorýkoľvek oasisovský pokus z Definitely Maybe. Ďalší posun nastal v textoch - Ashcroft sa prezentuje ako podvedený romantik, ktorý si zvykol žiť stereo, takže v stave mono žije len pre minulosť. Singel History vyšiel symbolicky, keď bola kapela na istý čas históriou - to vďaka nezhodám medzi dvoma hlavnými autormi Richardom Ashcroftom a gitaristom Nickom McCabeom. Našťastie nasledovalo zmierenie - Bittersweet Symphony znamenal veľkolepý návrat a albumu Urban Hyms ('97) sa podarilo preraziť aj v Amerike, čo u britských kapiel, doma adorovaných, nebolo až takou samozrejmosťou. Drugs Don't Work, pochádzajúci ešte z obdobia A Nothern Soul, sa stal ďalším obrovským hitom, no počas ďalšieho turné sa ozvali staré spory, ktoré znamenali tentoraz definitívny koniec The Verve. Sedem rokov po Urban Hyms prišla na trh výberovka všetkých singlov This Is Music: The Singles 92-98 obsahujúca naviac, ako to už u takýchto albumov býva, dve predtým nevydané piesne. This Could Be My Moment a Monte Carlo síce nenašli miesto na (potencionálnymi) hitmi preplnenom Urban Hyms, no hanbu určite nerobia. Kompiláciu trošku kazí len chaotické nechronologické poradie piesní, čo stavia do kontrastu piesne z obdobia, keď drogy fungovali, s tými 'ostatnými'. She's a Superstar je o pár minút kratšia, Gravity Grave našťastie celá, čiže nie je dôvod nevychutnať si single s volume čo najviac doprava (s výnimkou gýčovej Lucky Man). Dobrá Bestofka vynikajúcej kapely.