Album

Prvky albumu Scale môžeme vnímať cez iné Herbertove albumy:
Bodily Functions ~ intímnosť, (najmä ženský) spev, tanečnosť
Ruby Blue (produkoval pre Roisin Murphy) ~ prístupnosť
Goodbye Swingtime (ako Matthew Herbert Big Band) ~ jazzový orchester, protivojnové myšlienky

Spoločným atribútom je skladateľský prístup samplovať všemožné zvuky, ktoré nachádza v svojom okolí ~ na albume je vyše 700 rôznych originálnych samplov. Od predchádzajúceho albumu Plat du Jour sa líši masívnym využitím živých nástrojov (nahrávaných na Abbey Road). Orchestrálna tanečná hudba je dopĺňaná spevom viacerých vokalistov, jednu z hlavných rolí tu má Dani Siciliano. Texty sú niekedy intímnou niekedy politickou výpoveďou, ale vždy citlivo spievané ~ dokážu sa vás dotknúť.

Turné

Svetové turné k albumu Scale začalo 28. apríla na Donaufestivale v mestečku Krems (ktoré sa okrem kremžskej horčice vyznačuje tým, že večer tam majú otvorený len jeden fastfood s kebabmi).

Chýba tu Dani Siciliano, pretože z neznámych dôvodov musela byť prezentácia jej nového albumu zrušená, ale sú tu traja iní vokalisti - ten najväčší, Dave Okumu, vzbudzuje rôznorodé dojmy nielen svojou gitarou. Bicie, dychy, kdesi v diaľke technická podpora. A v popredí, za menšou technologickou hradbou do ktorej idú vstupy od ostatných, stojí Herbert v župane.

Túžobne očakávame, že sa ozve nejaká skladba z albumu Bodily Functions, ale celý večer hrajú skladby len zo Scale. Je to ich prvý koncert a trochu to cítiť, ale aj keď to nie je najúžasnejší zážitok, stále je dosť silný na to, aby som si spieval tých zopár veršov čo poznám spolu s vokalistami - mimochodom pre mňa slabším, nevýrazným prvkom vo vystúpení - ktorí mnohokrát slúžia Herbertovi ako nástroje, z ktorých zvukom sa naživo hrá. Prichádza i na štandardnú - pri Herbertovi - improvizáciu: dáva inštrukcie publiku aby držalo jeden tón, smeruje na nás mikrofón a (snáď) na tretí pokus sa mu podarí zo zachyteného čosi rytmicky vytvoriť, nie je to dychberúce ale poteší.

Intervjú

Tvoja hudba je orientovaná na telo i myseľ (a dušu tiež). Rytmický aktivizmus, zmysluplné disko. To, že si aktivista je dobre známe, svoju postoje ukazuješ i prostredníctvom hudby. Ale akú úlohu hrá v tvojom živote rytmus ? Tancuješ ?

Rytmus je jedna z mála konštánt, ktoré mám v mojej hudbe. Keď človek pracuje veľa s ruchmi, tónina sa stane menej významnou a harmónia sa dosahuje namáhavo.. Rytmus je tu vtedy pre mňa ako vlaková trať: pomáha dať celku zmysel, cieľ. Na základe ktorého, keď už je to v pohybe, je takmer všetko možné. Avšak čo sa mi zdá dôležitejšie je, že celý svet žije v rytme: v jednom momente sa môže zatvárať na autách 1000000 dverí, 20000 ľudí dosahuje orgazmus, 3255 ľudí hryzie jablko, či už nás pri tom počúva boh (ak existuje), mimozemšťania, americká vláda alebo spirituálne bytosti.

Korporácie, dom, telo, vojna, jedlo, vzdialenosť.Aké sú ďalšie témy/koncepty, ktoré by si chcel spracovať, spoznať bližšie cez hudbu ? Fascinujú ťa techniky deštrukcie rovnako ako techniky tvorenia.

Verím, že mojou rolou je zdôrazniť dôležité príbehy. Tieto príbehy sa mi samé vyrozprávajú, stačí aby som počúval. Rámec, cez ktorý tieto príbehy posúvam ďalej je viac-menej náhoda.

Vytváraš niekedy zvukové prostredie a v ňom necháš skladbu vyvinúť sa alebo je tvoj prístup k skladaniu viac striktný a prenasleduješ konkrétnu víziu ?

Napriek mojej láske k náhodám, v štúdiu a na pódiu sa zo mňa môže stať diktátor. Napríklad album Scale bol napísaný za desať dní a potom som strávil tri mesiace nahrávaním. V dôsledku toho sa hudba stane striktne štruktúrovanou aj keď samotná produkcia je polo improvizovaná. Je dosť málo miesta pre abstrakciu, keď máte 75 hudobníkov v Abbey road.

Sú isté náznaky, že za zvukomalebnými melódiami skladby Café de Flore sa skrýva príbeh (ktorý v tebe zanechal tú konkrétnu melódiu). Mohol by si prezradiť aký je to príbeh ?

Nikdy

Pre nahrávku Exit music songs for Radio Heads si prerobil ich skladbu Nice dream ako minimal-valčík, ktorá si zachováva pôvodnú Radiohead atmosféru, ale zároveň je svojrázna. Ako vznikala táto cover-verzia a ako by si popísal svoj postoj k Thomovi Yorkovi, zdieľate nejaké názory na súčasný svet ?

Rešpektujem ako ich prácu, tak i politiku. Tvoria úžasnú hudbu, ktorá je výzvou pre ich publikum. Pre našu verziu skladby Nice dream som chcel vytvoriť skladbe novú atmosféru ale pôvodný zámer zachovať nedotknutý.

Pri prvých zopár vypočutiach Scale som sa cítil ako keby som počúval viac Herberta producenta ako Herberta umelca. Neznelo to ako priateľská návšteva ale viac ako malá bytová párty. Najprv som sa chcel spýtať, či to bol jeden zo spôsobov akým album hovorí k téme vzdialenosti, ale potom som dostal nápad vypočuť si album odzadu - s opačným tracklistom. A album sa pre mňa zrazu stal viac intímnym a začal som ho vnímať ako príbeh o vnútorných vzdialenostiach - o rozdieloch o tom ako sa prezentujem a ako sa vnímame, vzdialenosť medzi našimi "osobnosťami". Aký bol tvoj zámer pri vytváraní poradia skladieb na tomto albume, boli niektoré skladby vynechané lebo neharmonizovali s príbehom ?

Zopár skladieb bolo vynechaných (pôvodne som pre album napísal osemnásť skladieb). Všetko čo som robil bolo veľmi detailne zvážené, ale publikum si to zriedka všimne. A ja zväčša nevyhnutne skončím tak, že ich musím vysvetľovať. Páčia sa mi tvoje závery o poradí skladieb, avšak nie je žiaden správny či nesprávny spôsob ako počúvať moju hudbu. Len dúfam, že ľudia rozpoznajú môj zámer, ktorým je súčasne vyzývať ich hudbou ale i pozývať do nej.

S akým zámerom hrávaš naživo alebo ako dj ? Čo chceš vytvoriť ? Aké možnosti ti dáva hranie na živo ohľadom tvojej hudby ?

Keď hrám ako dj, snažím sa vytvoriť v rámci setu isté "trenie". A keď hrám naživo sa snažím výstižne vyjadriť atmosféru skladby.

Berieš hudbu viac ako nástroj alebo cieľ?

Isto ako cieľ. Niekedy môže byť klubová nahrávka považovaná ako nástroj, ale do značnej miery sa snažím v hudbe vytvárať autentické momenty, ktoré zdôrazňujú zaujímavé moderné príbehy nespravodlivosti.

Čo ťa robí šťastným ? Čo ťa poháňa ísť ďalej a ďalej ? Ktorí rozprávači ťa inšpirujú ?

Šťastie: Myšlienky. Predstavy. Ľudia. Byť vonku.
Ísť ďalej: Nespravedlnosť. Nerovnosť. Pokrytectvo. Hlúposť.
Rozprávači: Tom Waits. Noam Chomsky.

Aký je tvoj obľúbený zdroj pre obskúrne zvuky ?

Svet