Cinematic Orchestra * Ma Fleur (Ninja tune)

Neboli to typickí Cinematic Orchestra, aspoň pre mňa nie, hneď prvá skladba s neočakávanými mužskými vokálmi, ktoré mi pripomínali Coldplay. Neskôr som ich spoznal, ich zvuk, no celý album sa nesie v melancholickom duchu, chýba tu väčší poryv. )Clovek si príjemne oddýchne, a vzruší sa, leda ak sa ponorí do jemnosti tohto albumu. Hodno spomenúť, že album vznikol k chýbajúcemu filmu.

De Phazz * Days of Twang (Phazz-a-delic)

Toto je príjemný pestrý album na letné večery v klube na sídlisku, popíjajúc kofolu, sediaci v chládku striešky, sledovať deti skáčuce do mláky na rozpálenom chodníku, vstať podísť k dievčine jemne ju objať, vlniť sa v rytme, vrátiť sa za stôl, pobozkať sa, smiať sa, zaplatiť a ísť do kina. „Na obale je krájač na vajíčka nie retro reproduktor.“

Efterklang * Under giant trees (The Leaf label ltd.)

Hravosť obalu, jeho farebnosť, kompozícia, atmosféra je trošku zavádzajúca v tomto prípade. Hudba v ňom ukrývajúca sa je zasnená a rozťahaná, povedal by som, že v protiklade s obalom. Nuž ale v spojení dáva novú kvalitu v zmysle asociatívnej montáže, vnímavý vlastník albumu, prezerajúc si obal, blúdiac jeho zákutiami, počúvajúc hudbu, získava svoj vlastný svet.

Colleen * Les ondes encieuses (The Leaf label ltd.)

Pokračujeme v zasnenej nálade unášajúc sa na tichých vlnkách, prechádzajúc sa starobylými cestami, v secesnej krajine kde sa každá línia krúti v zmyselných tvaroch, kde tu ubiehajúca do ornamentálnosti. S tým súzvučí aj hudba vyludzovaná zo sláčikových a strunových nástrojov do ticha a tmy v jasných líniách, kde tu mäkších či kratších čiarkach.

za cdčka ďakujeme wegartu: wegar, ďiky!