"Marečku, som u Vás približne 20 minút a som hlboko dojatá nielen fotkami, ktoré som videla z Fínska, ale najmä hudbou, ktorá ma celý čas hladí po celom tele a cítim mravenčenie. Keby som mala doma hocakú ťažkú prácu a toto počúvala, ani by som nevedela, že robím. Je to hudba i pre ľudí, ktorí majú ťažko na duši. Za tú krátku chvíľu som zažila niečo fantastické, niečo ako Vianoce. Pre mňa by to bolo ako relax miesto tabletiek. To je sila a viem, že raz budem na vás pyšná. Prajem vám veľa veľa zdaru a ešte veľa takých skladieb ako PRÍBORY - úžasné. Budem o vás všade hovoriť, kde prídem. To chvenie, ktoré stále cítim bude ešte iste aj zajtra. Teta Eva"

Toto je pre mňa nielen víťazný komentár k albumu Product kapely Dope Aviators, ale aj jedna z najlepších hudobných recenzií vôbec. V jej duchu by sa kritici možno mali naučiť počúvať tak, aby ani nevedeli, že robia a potom by poznali, čo je to mať z hudby pocity ako na Vianoce.

Hoci je slovensko-fínsky projekt Dope Aviators, toho času pôsobiaci v Tampere, trojčlenný, na tvorbe jeho debutového albumu sa podieľali aj početní hostia. Prvotným dojmom po premiérovom vypočutí môže byť úvaha o pôvode Produktu, pretože vďaka jeho zvuku by ste o slovenskom trademarku zrejme pochybovali. Možno, že o trochu dôležitejšie „ako“ je však „čím“ tento album znie.

V celkovom dojme hlavne tým, že jeho tvorcov akoby netlačil termín z vydavateľstva a statočne sa na ňom natrápili až do radostného konca. Ťažko ho niekam presne zaradiť: je elektronický aj gitarový, nechýba mu zasnenosť ani razantnosť, objavíte v ňom melodické časti a ponachádzate útržky rôznych zvukov, v mužských aj ženských vokáloch znie angličtinou (dokonca s využitím kúska textu Jimiho Hendrixa) a po našom tiež. Dlhý zoznam sa dá takisto vyrobiť pri pocitoch, ktoré vyvoláva; raz je melancholický, chvíľu zábavný, neskôr sa spolu s vami pýta, ako ďalej, a to je len hrubý výpočet základných pocitov. Vlastné dojmy si potom z neho môžete mixovať sami podľa seba.

Album je krehký a nenásilný; nenúti sa počúvať nalinkovaným spôsobom, ale necháva otvorenú cestu. Vyhol sa úskaliu, že bude znieť ako jedna súvislá stopa, ktoré vie niekedy sklamať pri podobne ladených projektoch. Čo pesnička, to príbeh, na druhej strane však nepôsobí rozhádzane a aj tie vyššie spomínané šarmantne poňaté Príbory (myslí sa skladba č. 13) v ňom majú presné miesto.

Treba o nich hovoriť všade, kde prídete. Teta Eva má pravdu.

Najbližší slovenský koncert kapely, spojený s krstom albumu, bude druhého augusta v Subclube.