Kníh, textov či obrazových publikácií slúžiacich ako historická pamäť nie je nikdy dosť. Košice vzhľadom na svoje postavenie v dejinách majú takýchto zdrojov zúfalo málo. Nedostatok sa snaží znížiť nasledujúca publikácia.

Aj keď zákaz, ktorý nedovoľoval Židom usádzať sa v slobodných kráľovských mestách a niektorých župách zrušil Jozef II. už v roku 1781, prvé povolenie pre pobyt v Košiciach dostávajú traja Židia až v roku 1841. Vďaka následnej imigrácií židovských rodín z blízkych dedín sa ich počet zvyšuje a pred druhou svetovou vojnou tvoria 15 percent všetkých obyvateľov Košíc. Pamiatky židovskej architektúry v Košiciach začínajú historickým a teriotriálnym kontextom a situáciou v Európe, ktorá dlhodobo diskriminovala Židov a vytláčala ich na okraj spoločnosti. Integračný proces židovskej komunity začal až zrušením vyššie spomenutého zákona.

Židovskí remeselníci a obchodníci sa v druhej polovici deväťnásteho storočia začínajú podielať na formovaní spoločenského a hospodárskeho života v mestách v ktorých sa usadili. Košice sa na prelome storočí stávajú regionálnym centrom židovskej kultúry. Potreby duchovného a spoločenského života židovskej obce spúšťajú stavebné úsilie, ktorého výsledky mapuje útla knižka.

Najväčší priestor majú židovské sakrálne stavby, ktoré stáli alebo stoja na území mesta. Dom Umenia, miestnymi nazývaný Bužňa, bol pred rekonštrukciou veľkou modernou synagógou s priľahlou školou. V knihe je raritná obrazová i technická dokumentácia pôvodnej stavby aj veľkolepých rekonštrukčných návrhov ktoré zmenili jej funkciu. Inou kapitolou sú svetské stavby, ako židovské kasíno na Rooseveltovej ulici, alebo súkromné domy v okolí židovského geta v priľahlých uliciach okolo Zvonárskej ulice. Technický opis stavieb je vždy doplnený dobovým kultúrnym a spoločenským kontextom Košíc. Knižka je na záver opatrená malým slovníkom židovských výrazov.

Kvôli tragickým udalostiam druhej svetovej vojny sa z 13 000 Židov, ktorí boli z Hlavnej stanice deportovaní priamo do koncentračného tábora v Osvienčime, vrátilo do Košíc len niekoľko stoviek. Publikácia slúži ako sprievodca základnými symbolmi architektúry tejto významnej komunity, a pripomína jej podiel na hospodárskom rozvoji mesta na prelome storočí a počas prvej Československej republiky.