Je to úplne malá bodka. Nie, v podstate je to malý štvorček, či... čo to vlastne je? Ja neviem podľa mňa je to len koncentrovaná ružová farba, možno by sa dalo polemizovať aj o ružovosti tej farby, keďže sa to chvíľami javí ako celkom jasne červené čosi uprostred bieleho kruhu. No vidíš tak je to bodka! Dobre dohodneme sa na tom, že predstava bodky je akceptovateľná, ak sa v tej bodke nachádza štvorček. No, ale čo v situácii, keď ten štvorček nie je štvorček, ale sú to dva rafinovane prevedené trojuholníky. Tak rafinovane, že ani trénované oko pozorovateľa nie je schopné zachytiť ten rozdiel. To je úplne iná situácia, pretože sa nám zvýšil počet prvkov, čo dáva veci úplne iný rozmer. Aký a o koľkých rozmeroch je nutné sa baviť? Návrh je taký, že je potrebné zadefinovať si počet rozmerov, v ktorých má zmysel situáciu riešiť a potom pristúpime k samotnej analýze.

Cítim tlak. Neuveriteľný tlak vyplývajúci z nutnosti operatívneho riešenia. Hodnotiaca správa musí byť komplexná, aby nebolo možné spochybniť jej vplyv na udalosti, ktoré budú neodvratne nasledovať po jej zverejnení. Prehodnotenie postupu sa javí na mieste, aby nedošlo k chybe. Tá chyba by mohla znamenať dieru v následnosti krokov, čo nepriaznivo ovplyvní celkový efekt. Takže predbežne vylúčime alternatívu s trojuholníkmi a zameráme sa na možnosť so štvorčekom. S tým môžem súhlasiť jedine v prípade ak existuje historicky podložená štúdia o nekompatibilnosti dvoch takmer identických trojuholníkov v prípade štvorca v bielom kruhu. Tu sa natíska možnosť prípadovej štúdie, na ktorej tak intenzívne pracujú kolegovia v štátoch už dlhé roky, ibaže nám chýba precedens. To nás stavia do pozície pionierov v danej problematike. Mám trochu strach. Možno by pomohol rozhovor s autorom. Ten má na vec iste nejaký názor, ktorý by sme mohli zohľadniť v konečnom resumé. I keď si nie som istý, či by znel dosť fundovane a to by iste nepridalo našej práci na vážnosti.

A vôbec, vážnosť interpretácie je na prvom mieste. Postulujeme precedens a ten musí byť neotrasiteľne pevný vo svojich základoch, aby spoločnosť ocenila naše úsilie. Dovolím si neskromne tvrdiť, že vyriešenie tohto rébusu nám zaručí slávu, o akej sa nám ani nesnívalo. Konštruktívne postrehy sú na mieste, ale nemali by sme sa nechať vyrušovať okolím. Navrhujem preskúmať objekt laboratórne. Nie som si celkom istý týmto nápadom pretože sa domnievam, že by tu mohlo ísť o isté prepojenie medzi bielym kruhom a okolím. Iste, ale je veľmi dôležité si uvedomiť podstatu vzťahu medzi ružovým štvorcom a kruhom. Ujasnenie si ich vzájomnej pozície nám umožní sa pohnúť ďalej bez analýzy prostredia. Bližší pohľad však nasvedčuje, že sa môže do istej miery jednať o zámer autora, čo oslabuje našu teóriu. Asi sa nevyhneme problému biely kruh verzus pozadie aj keď len okrajovo, ale bude nutné sa o ňom zmieniť v správe. Dobre, zvolíme však spôsob nenaštrbujúci integritu nášho pohľadu na túto ošemetnú záležitosť. Predovšetkým je nutné zdôrazniť vplyv koncentrovanosti ružovej a jej následný odraz v koncepcii. Je nemysliteľné aby ostal nepovšimnutý moment kedy sa ružová prestáva tváriť ako ružová a preberá na seba vlastnosti červenej. Červená predsa tvorí gro objektu aj keď sa to tak nemusí javiť od začiatku. Archetypálny význam farieb v tomto prípade tiež zohráva úlohu, aj keď už tvarová podstata je postačujúca. Predbežne sa môžeme uzniesť na verzii, v ktorej autorova interpretácia síce dáva priestor pre pochopenie základnej línie, ale len vďaka nášmu náhľadu je možné dielo pochopiť a uchopiť vo svojej podstate. A to nám spoločnosť nikdy nezabudne.

Tak páni, dáte si ešte niečo? A ospravedlnte tú jahodovú žuvačku na vašom tanieriku, zdala sa mi natoľko odporná, že som ju nedokázala ďalej udržať v ústach. Dúfam, že vám jej prítomnosť nepokazila dobrý pocit z konzumácie.