Ohromujúci dav vyčnieval z chodníkov, zavadzal na obrubníkoch, posedával na zebrách pre chodcov. Bol ho plný asfalt celého mesta. Matky v náručí jednou rukou kojili svoje deti a druhou sa pridržiavali rúk otcov svojich detí, ktorí druhými rukami držali spodné časti zábradlí balkónov a lodžií, ktoré boli nedielnou súčasťou priestorov, v ktorých si všetci dohromady nažívali ako rodina. Burácali: “Maroš! Maroš“

Maroš kráčal ulicou odený do kúpacieho plášťa a slastne si vychutnával každoročných tri štvrte na pätnásť minút slávy.

Bezbrehý dav, bol rozdelený hadom kľukatiacim sa pod Marošovými nohami. Vyzeral ako cesta, ktorou Maroš kráčal. Kľukatiaci had bol asi cesta, ktorou Maroš šiel. Hliadky homosexuálnych policajtov lemovali z oboch strán cestu. Dav si plne uvedomoval, k čomu by bolo bývalo došlo, keby sa ku bariére policajtov dostal príliš blízko. Vedel to aj starosta a preto do mestských služieb najímal len homosexuálov, pred ktorými mal dav pocit podobný rešpektu, aj keď to nebol rešpekt samotný.

Maroš zastal, aby mohol prijať od delegácie nezarastených dvanásťročných panien obrovskú kefu a dva tucty mydla.

Obe polovice davu sa spájali na námestí za fontánou, kam dokľukatieval had, po ktorom Maroš šiel. Dômyselným systémom precízne umiestnených kusov plastelíny striekali všetky ružice fontány do vínovo bordovej vane, ktorá sa po námestí otáčala za slnkom tak, aby voda nebola studená, ale ani príliš horúca.

V triumfálnom geste odhodil Maroš kúpací plášť a odhalil pestované chumáče špiny na svojom tele. Ak boli dvanásťročné panny chlpov uchránené, Maroš bol opakom dvanásťročnej panny.

Hlboko sa nadýchol, chytil sa okraja krvavo červenej vane a ponoril do nej prvú nohu. Vaňa začala ticho nariekať, pretože Marošovým kúpeľom prechádzala prvý raz. Jej matka bola na jej mieste celých dvanásť rokov a po poslednom kúpeli vyzerala ako kôpka vyblednutých malín. Starosta však sľúbil celú úrodu červeného vína na ošetrujúci náter a preto mladá vaňa dovolila Marošovi vstúpiť len s tichým protestom.

Vo chvíli, keď sa Maroš vo vani stratil, ohromený dav sa neudržal : Maroš nie je človek! Maroš je Boh!

venované tatkovi Marošovi